Z množstva aplikácií ide hlava okolo

Nájdeme v nich veľa užitočných pomôcok. Prechádzame menu svojich mobilov a pozeráme ako pero z gauča, čo všetko v nich máme. Od kalkulačky cez rádio končiac aplikácií s roztomilou mačičkou, ktorá smiešnou fistulou po človeku opakuje každý zvuk, ako keby bola papagáj. Zmietajú nami zmiešané pocity, mieša sa v nás fascinácia so zmätením. Pokladáme si otázku, prečo tých vymožeností je toľko.
 

Kto sa hrá, nehnevá…

V  elektronických „hračkách“ malých detí je nainštalovaná kopa nezmyselných aplikácií. Čo je však horšie – nielen oni, dokonca aj hromada dospelých prepadla kúzlu hier. Medzi hrami sa nájdu také, ktoré človeka núti premýšľať a rozvíjať mozog. Napríklad vo vedomostnej hre „Milionár“ môžeme získať nové informácie v mnohých tematických okruhoch. Pri hraní hier ako PixWords či Solitaire si musíme veľa namáhať svoju hlavičku, aby sme sa dopracovali k správnemu riešeniu. Ďalší prípad sú dobrodružné a strategické hry. Mamičky majú podozrenie, že čím viac času ich potomkovia trávia hraním týchto hier, tým väčšie množstvo mozgových buniek odumiera. Deti sa však dotknuto bráni, že si rozvíjajú fantáziu a realistický pohľad na svet im to neberie („Predsa nie som hlúpy, viem, že nemôžem skočiť z mrakodrapu bez toho, aby som sa pri tom rozpľasol na ceste ako zemiakové placky!“). Kto má pravdu, rodičia, alebo deti? Vidím to na remízu – čo vy?